Materská dovolenka. Prečo zastaraný koncept nerozvíja trh práce.

28. 8. 2017|  Zo sveta HR

Obrázek k článku

Materská dovolenka. Koľko rokov môžu ženy zostať doma?

Materská dovolenka je na Slovensku nastavená na 34 týždňov (pri narodení jedného dieťaťa, 43 týždňov pri narodení dvoch a viac detí) a na ňu nadväzuje rodičovská dovolenka, ktorú môže žena čerpať do veku troch rokov dieťaťa, prípadne sa dá, po dohode so zamestnávateľom, aj predĺžiť. Na Slovensku v tejto téme prevažuje názor, že je to takto v poriadku a kritizujú sa potom spoločensky negatívne okolnosti, ktoré vďaka tomuto fenoménu vznikajú. Zamestnávatelia sú po túto dobu nútení držať pre ženu jej pracovné miesto, a to nebýva ľahké, pretože 3 roky sú veľmi dlhá doba, nie to ešte napríklad 6 alebo aj viac, ak má žena 2 deti po sebe. Spravidla býva pracovné miesto hneď nahradené a následne sa po rokoch rieši návrat z rodičovskej, ktorý býva veľmi zložitý pre obe strany.

Chcete ísť do práce skôr? Pripravte sa na predsudky. 

Na čo sa často zabúda je fakt, že rodičovskú dovolenku nie je povinné čerpať v plnej výške. Zároveň existuje aj celkom slušná ponuka flexibilných pracovných úväzkov, a tiež sa rozšírila ponuka rôznych typov súkromných škôlok, a možností stráženia detí. Zároveň je touto konzervatívnou väčšinou žien a často aj mužov kritizovaných aj to málo žien, ktoré sa tomuto trendu nepodriadilo a zvládajú úspešne tak svoju rodinu, ako aj kariéru. Z ich pohľadu sú tieto „inovátorky“ zlými matkami, ktoré majú neblahý vplyv na svoje deti.

Prečo to tak je? A aká je situácia v zahraničí?  

Ženy často argumentujú tým, že dieťa nemôže byť s nikým iným než s matkou do veku min. 3 rokov. Niektorí to vidia až tak radikálne, že veria tomu, že deťom vyložene škodí, keď žena odíde do práce skôr. Pokiaľ by to tak ale naozaj bolo, tak by minimálne celá západná Európa a ďalšie rozvinuté krajiny, ako je napr. Singapur, kde som žila, na tom museli byť veľmi zle vzhľadom k tomu, že je tam typické vracať sa do práce po šiestich mesiacoch až do 1 roku dieťaťa (keď skončí materská dovolenka).

Osobne zastávam názor, že voľba dlhej rodičovskej na Slovensku je kombináciou určitej lenivosti, vlastného pohodlia a nezáujmu o svoju profesiu. Keď niekoho práca nebaví, tak je jasné, že sa do nej naspäť nehrnie a zostane radšej 6 či 8 rokov doma. Ostatne mám aj radu kamarátok či známych, ktoré sa vôbec netaja tým, že dokonca otehotneli preto, že ich práca už jednoducho nebavila.

Kto chce hľadá spôsoby.

Často mi ľudia hovoria, že u mňa je situácia iná, pretože riadim vlastnú firmu a mohla som si to zariadiť podľa seba. A že ostatní to tak jednoduché nemajú, pretože sa musia dohodnúť na flexibilnom pracovnom úväzku so svojím zamestnávateľom, čo všetky firmy neumožňujú. Áno, môže to byť pravda, ale na druhú stranu poznám aj radu spoločností, vrátane Talenticy, ktoré sa dohodnúť chcú.

A či som to ja mala jednoduchšie? To si naozaj nemyslím. Skúste si predstaviť, že pre Vás materská ani rodičovská dovolenka skrátka neplatí. Nemôžete prestať pracovať pokiaľ nechcete aby Vaša firma skrachovala a museli ste prepustiť tím 30 ľudí, ktorí na Vás spoliehajú.

Keď sa mi na rodil syn, bola Talentica ešte v plienkách (podobne ako on J). Pracovala som až do pôrodu a následne hneď ako som sa z neho oklepala. V mnohých oblastiach Vás môžu kolegovia zastúpiť, ale sú veci, ktoré skrátka musíte riešiť sami. A tak delíte svoj čas medzi dieťa a prácu. Áno, mala som síce na pomoc opatrovateľku a syn so mnou chodil do kancelárie, kde mal svoju izbičku, a tým pádom som bola vlastne celý deň s ním. Ale predstavte si to tiež tak, že v noci nespíte, pretože sa dieťa budí každé 2-3 hodiny. A ráno ani cez deň to nemáte šancu dospať, vzhľadom k tomu, že vstávate a musíte vypraviť seba a aj dieťa do kancelárie, napríklad na poradu. Takže nie, naozaj to jednoduché nebolo. Keď syn trochu vyrástol, kombinovala som opatrovateľku, babičky, jasličky a následne škôlku. Syn je skvelé, spokojné a samostatné dieťa. Všetko som organizovala tak, aby sme to obaja bez ujmy zvládli.

…a ešte jeden príbeh

Pokiaľ by niekto chcel počul príbeh ženy „nepodnikateľky“, pretože by si predsa len stále hovoril, že som na takú organizáciu mala lepšie podmienky tým, že o veciach priamo rozhodujem, tak tu je jeden priamo z našej firmy. Naša kolegyňa z Talenticy sa chcela vrátiť na čiastočný úväzok skôr, a spoločne sme to vymysleli. Pre svojho syna najskôr našla súkromnú škôlku. Dohodli sme sa na podmienkach polovičného úväzku a flexibilite aj pre prácu z domova, kedy by bol syn napríklad chorý. Keď mal neskôr 3 roky a nevzali ho hneď do štátnej škôlky, napísala som niekoľko listov riaditeľkám škôlok. Prosila som ich, aby jej syna prijali, pretože jeho mamu potrebujeme v práci. Vyšlo to! A z kolegyne sa stala znovu jedna z najlepších konzultantiek v Talentice, rovnako ako tomu bolo pred jej odchodom na materskú a rodičovskú dovolenku.

Základom všetkého je záujem a chuť pracovať

Kto skrátka chce, cestu si nájde. Preto mám rada jedno príslovie, ktoré hovorí: „Kto nechce hľadá dôvody, kto chce, hľadá spôsoby.“ A takto to skrátka vidím aj ja. Ženy by sa mali, podľa môjho názoru snažiť vracať do práce omnoho skôr. Nevznikala by potom tak veľká priepasť medzi mužskou a ženskou nezamestnanosťou. Zároveň by sa eliminovali rozdiely v platoch aj v počtoch miest v managemente firiem. Pokiaľ sa prístup žien v tomto smere nezmení (materská a rodičovská dovolenka budú aj naďalej bežne čerpané v plnej výške), potom sa nemôžu sťažovať na to, že sa im zle vracia do práce, majú horšie platené miesto, alebo že si prácu po návrate z rodičovskej vôbec nemôžu nájsť.

Koniec koncov aj slovenskému trhu práce by viac lokálnych pracujúcich pomohlo. Pre jeho posilnenie sa aktívne rieši tematika cudzincov a generácie 50+. Tak prečo nemotivovať aj viac žien, aby sa vrátili skôr? Tu máte dva životné príbehy, ktoré dokazujú, že sa to zvládnuť dá. Len to chce sa trochu premôcť a na istú dobu vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.

Ak si ale hovoríte, že Vám to nestojí za to premáhanie, potom mám pre Vás jednu radu na záver – zmeňte svoju prácu, profesiu alebo prístup. Bez toho to skutočne nedáva zmysel.

A ako to vidíte Vy? Teším sa na Vaše názory!

K ukladanie nastavení a správnemu fungovaniu využívame súbory cookies. Používaním webu s ich používaním súhlasíte. Viac informácií

Súhlasím