Stret generácií alebo bez práce nie sú koláče

1. 4. 2016|  Zo života Talenticy

Obrázek k článku

Mám trojročného syna a často mu závidím jeho bezstarostný svet rozprávok. V práci sa ale často vraciam opäť na zem, a aj napriek tomu, že som už mala niekoľkokrát pocit, že ma nič neprekvapí, tak prekvapilo.

Úspech Talentici som postavila na ľuďoch. Môj plán bol nájsť skvelých, pracovitých a motivovaných kolegov, nadšených prácou vo firme, ktorú budú môcť spoluvytvárať a aktívne sa podieľať na jej rozvoji.

Vždy som si myslela, že to s ľuďmi celkom viem. Mnoho rokov sa pohybujem v obchode , kde je vždy niečo za niečo. Vyjednávanie ma baví. Fungujem veľmi intuitívne – nie som fanúšikom kurzov zameraných na komunikačné schopnosti a leadership. Učím sa praxou – ak niečo nevyjde tak ako aby malo, pamätám si to. Pracujem so spätnou väzbou.

Poslednou dobou sa ale často zamýšľam nad dnešnou mladou generáciou. Je tu vôbec niečo čo ich motivuje? Ako je možné, že všetko považujú za samozrejmosť a aj na pozitívnych veciach si nájdu vždy niečo negatívne? Často mi u nich chýba základná vec, a tou je pokora. A snáď každý – bez ohľadu na to, koľko toho “predviedol”, chce byť hneď riaditeľom. Je to normálne? Padla som snáď JA z inej planéty, alebo oni?

Nechce sa mi mudrovať o tom, prečo sa ľudia škatuľkujú do známych generačných skupín – X, Y, Z, ani zdĺhavo popisovať ich povahové črty. Tak teda stručne a jasne. Často sa uvádza, že s generáciou Y sa zle funguje, pretože vyrastala vo svete, kde bolo možné všetko bez väčšieho úsilia. Podobné je to aj u generácie Z, ktorá je naviac nonstop online vo virtuálnej realite. Tak to skrátka je a musíme sa naučiť spolu fungovať. Generáciu Y a Z nestačí len motivovať – musíte ich nadchnúť! A to už nie je úloha len tak pre niekoho. Rozhodne to vyžaduje väčšie nároky na manažérov, ktorí okrem nekonečnej trpezlivosti, musia naozaj vedieť načúvať ľuďom, hľadať si k nim nové cesty, nebáť sa občas veci obrátiť na ruby, a niekedy aj hlasito buchnúť do stola, aby sa ľudia prebrali zo svojej reality a padli znova na zem.

Dostávame sa späť do rozprávky. Poznáte tú o Smolíčkovi Pacholíčkovi? To je moja obľúbená! Za Smolíčkom prídu Jaskynky a chcú si ohriať len jeden prštek, potom dva, ale akonáhle im Smolíček ustúpi, strčia do dverí hneď celú ruku.

Niektorí z takzvanej generácie Y aj Z, s ktorými som sa vo svojej profesii stretla, chcú všetko a hneď. A až príliš rýchlo. Akonáhle to dostanú, považujú to za samozrejmosť. Sú to ľudia netrpezliví, roztržití, zle sa sústredia na svoje ciele a skáču z miesta na miesto. Nevytvárajú veľké veci, ale zanechávajú len nepatrné stopy. Chcú byť úspešní, ale nie sú pripravení tomu niečo obetovať a už vôbec nie o to bojovať. Akonáhle sa objaví prvá prekážka, dávajú výpoveď a idú o dom ďalej. Majú na výber z veľa benefitov, ale chcú tie, ktoré zatiaľ nemajú. Túžia po vysokom plate, ale chcú mať priveľa voľna a krátku pracovnú dobu. Work-life balance je ich obľúbenou témou.

No svet nie je iba čierno-biely a všetko, čo vyzerá len negatívne, ma v sebe zákonite aj niečo pozitívne. Mňa osobne generácia Y aj Z baví aj rozčuľuje zároveň. Pokiaľ ich viem nadchnúť, tak mám minimálne z polovice vyhrané. Odmenia ma svojou otvorenosťou, jasným názorom, kreativitou a aj zapálením pre vec. Potom dokážu “ísť” takmer nonstop, a to s nadšením a úžasnou efektivitou.

Stret generácií v práci je veľmi aktuálna, zložitá a do určitej miery aj kontroverzná téma. Zbytočne sa okolo nej chodí po špičkách. Trh práce je aktuálne dosť neúprosný. Firmy sa snažia za každú cenu nespomaliť svoj rozvoj, tým pádom sú existenčne závislé na udržaní talentov. V niektorých technických odboroch ako je napríklad IT, sa firmy doslova predbiehajú v tom, aké nové a originálne benefity či pracovné podmienky ponúknu svojím ľuďom. Snažia sa ich udržať zubami nechtami. Hon na talenty podporuje fluktuáciu a zabíja aj posledné zbytky lojality. A my – recruiteri, sme niekde uprostred tohto kolotoča.

Ako z toho von? Vidím to tak, že pomôže ďalšia ekonomická kríza, ktorá sa skôr či neskôr objaví. Ja ako zamestnávateľ a manažér sa budem snažiť byť naďalej trpezlivá, pracovať na svojej intuícii, individuálnom prístupe k ľuďom, schopnosti načúvať a byť prirodzený líder. Zároveň budem naďalej optimistická v tom, že za svoj ústretový prístup môžem očakávať maximálne pracovné nasadenie, lojalitu a možno aj niečo naviac. Kompromisy sú síce fajn, ale svoje nároky na ľudí nezmením. Výsledky a dobre odvedená práca sú základ a platia pre všetkých rovnako, bez ohľadu na generáciu. Zadarmo nepracujeme nikto a je potreba to robiť poriadne, alebo vôbec.

Som z generácie X a tam sa pracuje. A to preto, že človek chce niečo dokázať a robiť to, čo ho baví. Pretože bez práce skrátka koláče nie sú, nikdy neboli a nikdy nebudú.

A ako to vidíte VY ?

K ukladanie nastavení a správnemu fungovaniu využívame súbory cookies. Používaním webu s ich používaním súhlasíte. Viac informácií

Súhlasím